Projekt pokračuje na staznosti.sme.sk

Sťažnosti.sk - sťažuj sa, kritizuj, nadávaj... (a chváľ!)

Podaj sťažnosť
Archív sťažností
Prehľad zákonov
Ankety
O projekte
Kontakt
>>> späť na hlavnú stránku

Rebríčky firiem rebríčky firiem

Anketa
Nebeží žiadna anketa.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach
Publikované: 23.05.2002, autor: admin

Každý z nás si určite na mnohých miestach určených pre odkladanie vecí všimol nápis prevádzkovateľa, „za odložené veci neručíme“. Nie každý z nás však vie, že takéto oslobodzujúce sa prehlásenie nie je podložené absolútne žiadnym právnym predpisom, nemá žiadnu právnu relevanciu a skôr plní odstrašujúcu úlohu.

Prevádzkovateľ sa ním snaží zbaviť svojej zodpovednosti a zjednodušiť si tak svoje postavenie. V prospech nás, ktorí využívame služby reštauračných a mnohých iných zariadení, kde je potrebné odložiť si veci však hovorí zákon, konkrétne Občiansky zákonník č. z. 40/1964 Zb. §§ 433 až 437, v ktorých je upravená

Zodpovednosť za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach

§ 433
(1) Prevádzkovateľ poskytujúci ubytovacie služby zodpovedá za škodu na veciach, ktoré boli ubytovanými fyzickými osobami alebo pre ne vnesené, ibaže by ku škode došlo aj inak. Vnesené sú veci, ktoré boli prinesené do priestorov, ktoré boli vyhradené na ubytovanie alebo na uloženie vecí, alebo ktoré boli za tým účelom odovzdané prevádzkovateľovi alebo niektorému z pracovníkov prevádzkovateľa.
(2) Ak je prevádzkou niektorej činnosti spravidla spojené odkladanie vecí, zodpovedá ten, kto ju vykonáva, za škodu na veciach odložených na mieste na to určenom alebo na mieste, kde sa obvykle odkladajú, okrem ak by ku škode došlo aj inak.
(3) Zodpovednosti podľa odsekov 1 až 2 sa nemožno zbaviť jednostranným vyhlásením ani dohodou.

Odsek 1 upravuje zodpovednosť za škodu prevádzkovateľa, môže ním byť tak fyzická ako aj právnická osoba, ktorá poskytuje ubytovacie služby (hotely, nocľahárne, zotavovne, chaty, penzióny a pod.). Táto zodpovednosť sa však nevzťahuje na prípady kde sú vzájomné vzťahy strán upravené zmluvou o nájme bytu, resp. nebytových priestorov.
Oprávneným pri prípadnom vzniku škody je fyzická osoba, ktorá si do ubytovacích priestorov alebo priestorov určených na odloženie veci (šatňa, lyžiareň a pod...) priniesla veci buď osobne alebo prostredníctvom inej fyzickej osoby (vrátnik, taxikár a pod...). Zodpovednosť vzniká aj v prípade, že vec bola odovzdaná samotnému prevádzkovateľovi alebo pracovníkom prevádzkovateľa. Nie je potrebné, aby bol oprávnený vlastníkom odloženej veci, to znamená, že môže ísť aj o vec vypožičanú, prenajatú.
V odseku 2 je upravená zodpovednosť prevádzkovateľov činnosti, s ktorou je spravidla spojené odkladanie vecí, ide najmä o reštaurácie, kaviarne, vinárne, kaderníctva, plavárne, fitnes - centrá, kiná, divadlá a pod.. Odložením veci sa chápe ponechanie veci na mieste na to určenom (napr. šatňa, priestor na odloženie lyží) alebo na mieste obvyklom (napr. vešiak v reštaurácii, stolička pri stole). K vzniku zodpovednosti teda nedôjde ak vec ponecháme resp. zabudneme na mieste nezodpovedajúcom priestorom na odloženie veci (voľne položené pred reštauračným zariadením, na toaletách).
V uvedených prípadoch sa jedná o objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa, čo znamená, že nie je potrebné dokazovať zavinenie prevádzkovateľa, stačí objektívna skutočnosť, že vec bola odložená a došlo k jej poškodeniu, resp. strate, medzi poškodením a odložením musí byť príčinná súvislosť, preto jediným spôsobom ako sa môže prevádzkovateľ zbaviť zodpovednosti je dokázať skutočnosť, že by k vzniknutej škode na odloženej veci došlo bez ohľadu na to, či bola vec odložená alebo nie a prevádzkovateľ jej nemohol v rámci vykonávania svojej činnosti zabrániť. Jedná sa buď o príčiny vonkajšie (napr. prírodné katastrofy, požiar a pod.) alebo vnútorné (napr. rýchlo kaziace sa potraviny).
Odsek 3 jednoznačne deklaruje, že nie je možné sa tejto zodpovednosti zbaviť jednostranným vyhlásením ani dohodou, z toho vyplýva, že akékoľvek písomné upozornenie na miestach určených na odkladanie vecí (skrinkách šatní a pod.) o tom, že prevádzkovateľ nezodpovedá za škodu sú irelevantné.

§434
(1) Za klenoty, peniaze a iné cennosti sa takto zodpovedá len do výšky ustanovenej vykonávacím predpisom. Ak však bola škoda na týchto veciach spôsobená tými, ktorí v prevádzke pracujú, uhradzuje sa bez obmedzenia.
(2) Bez obmedzenia sa uhradzuje škoda aj vtedy, ak boli veci prevzaté do úschovy.

Vykonávacím predpisom, ktorý určuje výšku, do ktorej prevádzkovateľ zodpovedá, je nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., kde v §1 je stanovená suma 10.000,-Sk. Táto suma je súhrnnou pre všetky veci vnesené jednou osobou. To znamená, že pokiaľ by si oprávnená osoba odložila veci v súhrnnej hodnote vyššej ako 10.000,-Sk je prevádzkovateľ viazaný nahradiť škodu len do výšky 10.000,-Sk. Toto obmedzenie sa však nevzťahuje na situáciu, ak by k poškodeniu veci došlo pôsobením osôb, ktoré v prevádzke pracujú. V takom prípade hradí prevádzkovateľ škodu v celej výške.
Odsek 2 sa vzťahuje na prípady, keď došlo k uzavretiu zmluvy o úschove podľa §747 a nasl., kedy zodpovednosť prevádzkovateľa taktiež nie je obmedzená.
§435
Rovnako ako prevádzkovateľ poskytujúci ubytovacie služby zodpovedajú i prevádzkovatelia garáží a iných podnikov podobného druhu, pokiaľ ide o dopravné prostriedky v nich umiestnené a ich príslušenstvo.

Tento paragraf upravuje zodpovednosť prevádzkovateľov garáží, jednak tých, ktorí túto činnosť vykonávajú ako hlavnú a jednak tých, ktorí prevádzkujú garáže ako vedľajšiu činnosť(hotely, motoresty, ktoré majú garáže pre hostí). Za iné podniky podobného druhu sa podľa tohto paragrafu považujú strážené parkoviská, úschovne pre bicykle, strážené autokempingy a pod.. Prevádzkovatelia zodpovedajú aj za škodu spôsobenú na príslušenstve hlavnej veci, v tomto prípade dopravného prostriedku, to znamená autorádiu, poťahoch, sedadlách, rezervná pneumatika, lekárnička a pod. Nevzťahuje sa však na škodu spôsobenú na iných veciach uložených v dopravnom prostriedku s ním nesúvisiacich (osobné veci šoféra, spolu sediacich a pod.).

§436
Právo na náhradu škody sa musí uplatniť u prevádzkovateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo najneskôr pätnásteho dňa po dni, keď sa poškodený o škode dozvedel.

Na základe tohto ustanovenia sa uplatňovanie náhrady škody delí na dve štádiá. V prvom rade treba právo na náhradu škody uplatniť u prevádzateľa a síce v lehote 15 dní. Po tejto lehote právo zanikne, čo znamená, že sa jedná o tzv. prekluzívnu lehotu, kde nezaniká len nárok na uplatnenie práva, ale samotné právo a na premeškanie tejto lehoty po podaní prípadnej žaloby súd prihliada ex offo. Lehota 15 dní je lehotou subjektívnou, to znamená začína plynúť od momentu keď sa poškodený o škode dozvedel a nie vtedy keď mu vznikla.
Po uplatnení práva na náhradu škody u prevádzkovateľa príp. iného jeho pracovníka, môže v prípade neuspokojenia nároku, poškodený uplatniť svoj nárok na súde a to v objektívnej premlčacej lehote 3 rokov od uplatnenia nároku u prevádzkovateľa, v lehote 10 rokov, ak sa jedná o škodu spôsobenú úmyselne.

§437
Za škodu spôsobenú na veciach odložených v dopravných prostriedkoch hromadnej dopravy sa zodpovedá len podľa ustanovení o náhrade škody spôsobenej ich prevádzkou (§427 až§431).

Tieto ustanovenia o zodpovednosti za škodu na odložených veciach sa nevzťahujú na veci odložené v dopravných prostriedkoch hromadnej dopravy (električky, metro, autobusy a pod.). O veci vnesené alebo odložené v týchto priestoroch sa musí cestujúci starať sám. Prevádzkovateľ zodpovedá len podľa paragrafov upravujúcich zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov.

Použitá literatúra: Jaromír Svoboda a kolektív, Občiansky zákonník, 1. Diel, komentár, Apríl 1998

Reklama