Sťažnosti.sk - sťažuj sa, kritizuj, nadávaj... (a chváľ!)

Podaj sťažnosť
Archív sťažností
Prehľad zákonov
Ankety
O projekte
Kontakt
>>> späť na hlavnú stránku

Rebríčky firiem rebríčky firiem

Anketa
Nebeží žiadna anketa.

Sťažnosť
na: Ministerstvo spravodlivosti SR

Predmet: Haagska konvencia

Text sťažnosti:
Moja sťažnosť v podstate nie je sťažnosť, je to iba krátka otázka: "Čo bráni Slovenskej republike v pristúpení k Haagskej konvencii z roku 1961?" smerovaná na Ministerstvo spravodlivosti SR. Pre objasnenie situácie: Všetky dokumenty, vydané v Slovenskej republike, ktoré sú určené pre použitie v iných štátoch (rozumej rodné listy, sobášne listy, vysvedčenia a pod.), musia byť na Slovensku legalizované. Tu je jadro problému. Signatárske štáty totiž zaopatria dotyčný dokument apostilom a vec je vybavená. Apostil bol zavedený Haagskou konvenciou na "odstránenie potreby diplomatickej alebo konzulárnej legalizácie pre zahraničné dokumenty" - je to formulár s očíslovanými poľami, ktoré umožňujú pochopenie údajov v krajine prijímateľa nezávisle na jazyku krajiny vydavateľa (podobne ako napr. cestovný pas). Pre informáciu ešte spomeniem, že ku konvencii pristúpili aj krajiny ako Bielorusko a Ukrajina a jej signatárom je aj Česká republika. Na Slovensku je ale všetko inak. Postup je nasledovný: V mojom prípade bolo treba legalizovať sobášny list. Najprv treba ísť na príslušný krajský úrad, ktorý potvrdí sobášny list okrúhlou pečiatkou za 200 Sk. Potom treba dokument preložiť (čo je potrebné aj v prípade zaopatrenia apostilom) a ísť s ním na Ministerstvo spravodlivosti, kde overia pravosť podpisu súdneho prekladateľa za 130 Sk za stranu. Posledným štádiom na území SR je legalizácia celého dokumentu Ministerstvom Zahraničných vecí SR pri sadzbe 300 Sk za stranu (počíta sa aj preklad, čiže tu 600 Sk). Tým to všetko nekončí - dokument treba superlegalizovať na príslušnom zastupiteľskom úrade štátu, kde má byť použitý (v mojom prípade to bolo "až" vo Viedni za cca 40 Sk za celý dokument). Pre porovnanie náklady na vystavenie dokumentu v SR so všetkými formalitami: cca 970 Sk (nie je pripočítaná cena cesty do Viedne), náklady na zaopatrenie dokumentu apostilom v zahraničí (podľa mojej osobnej skúsenosti): cca 50 Sk. Hoci dokumenty vystavené v zahraničí sú opatrené apostilom, a teda by mala odpadnúť potreba ich ďalšej legalizácie (resp. superlegalizácie), Slovensko ako nesignatár Haagskej konvencie vyžaduje superlegalizáciu aj takýchto dokumentov, čo mňa osobne vyšlo cca 450 Sk za dokument plus cesta na zastupiteľský úrad SR pre danú krajinu (v mojom prípade to bolo do Varšavy, pričom krajina pôvodu dokumentu nebola Poľská republika - SR tu má iba svoje veľvyslanectvo pre danú krajinu). Na MZV SR som bol so svojou otázkou odkázaný na Ministerstvo spravodlivosti SR, lebo ono je vraj gestorom podobných zmlúv.
Na záver teda ešte raz: Čo bráni Slovenskej republike v pristúpení k Haagskej konvencii z roku 1961?

Odpoveď na sťažnosť:
Slovenskej republike v pristúpení k haagskemu Dohovoru o zrušení požiadavky vyššie overovania zahraničných verejných listín z r. 1961 nebráni v podstate nič. Ministerstvo spravodlivosti SR, konkrétne jeho odbor medzinárodného práva súkromného a právneho styku s cudzinou - ako gestor členstva SR v Haagskej konferencii medzinárodného práva súkromného, sa myšlienkou pristúpenia Slovenskej republiky k dohovoru zaoberá už niekoľko rokov. V bezprostredných krokoch vedúcich k pristúpeniu doteraz bránili tri okruhy problémov:
- potreba a snaha riešiť otázku vyššieho overovania zahraničných verejných listín komplexne (v Slovenskej republike chýba legislatívna úprava tejto problematiky)
- riešenie overovania verejných listín vydávaných mimo rezortu ministerstva spravodlivosti (dohovor upravuje aj otázku overovania verejných listín vydávaných správnymi orgánmi, pričom v SR mnohé rezorty agendu overovania takýchto listín doteraz vôbec nevykonávajú)
- a najdôležitejší problém: snaha o decentralizáciu tzv. apostilných orgánov. Nakoľko zmyslom dohovoru je uľahčiť systém vyššieho overovania odstránením jeho vyšších stupňov, bude mať toto uľahčenie zmysel skutočne len vtedy, keď občania nebudú musieť kvôli vyžadovanému jednému overeniu podľa dohovoru (tzv. apostile) cestovať z celého Slovenska do Bratislavy na ministerstvo spravodlivosti (či iné ministerstvo). Našou snahou je umožniť, aby napr. v rezorte spravodlivosti apostily mohli vydávať krajské súdy, a tak dosiahnuť skutočné zjednodušenie pre občana v tejto agende. V súčasnosti však platná legislatíva takúto decentralizáciu neumožňuje, a preto ministerstvo spravodlivosti postupne hľadalo najvhodnejšie cesty riešenia.
I keď sa nepodarilo všetky naznačené okruhy problémov vyriešiť uspokojivo, pripravuje ministerstvo spravodlivosti v súčasnosti iniciatívny návrh na pristúpenie k dohovoru, ktorý plánuje predložiť na rokovanie vlády SR na jeseň tohto roku. V prípade kladného posúdenia zo strany vlády, bude pristúpenie k dohovoru musieť schváliť Národná rada Slovenskej republiky. Vzhľadom na ochrannú dobu upravenú v článku 12 ods. 2 a 3 citovaného dohovoru bude dohovor môcť nadobudnúť platnosť pre Slovenskú republiku po 8 mesiacoch od uloženia listiny o pristúpení u depozitára dohovoru. V prípade, že sa v naznačenom procese nevyskytnú žiadne nepredvídané ťažkosti, bude možné s platnosťou dohovoru pre Slovenskú republiku počítať koncom roka 2001.

Anketa: Zdá sa vám reakcia dotknutej inštitúcie/firmy postačujúca?
Áno (737)51,36%
Nie (698)48,64%
Celkový počet hlasov: 1435

Koeficient inštitúcie/firmy: 36 (stredne pozitívny)
Počet ďalších sťažností na: Ministerstvo spravodlivosti SR: 0

Počet pochvál na: Ministerstvo spravodlivosti SR: 0

Počet podnetov pre: Ministerstvo spravodlivosti SR: 0
01.11.2002 Podnet pre Ministerstvo spravodlivosti SR - exekučný zákon-doručovanie rozhodnutí

Diskusia:
Pridaj komentár ku sťažnosti...


Nagy Tibor napísal(a) dňa 05.10.2005 o 09:17:19:
Dňa 18 februára 2005 SR pristúpila k Haagskemu dohovoru o zrušení požiadvky vyššieho overenia zahraničných verejných listín. SR určila sedem orgánov oprávnených podľa článku šesť dohovoru vydávať osvedčenia (Apostil). Patria sem ministerstvá spravodlivosti, vnútra, školstva, zdravotníctva, a zahraničných vecí, Generálny štáb armády SR a krajské úrady. Celý proces overovania dokumentov nusí prejsť troma procedúrami, a to notarizáciou, čiže notárskym overením dokumentov, apostiláciou notárskeho overenia a prekladom dokumentov do sloveského jazyka. (Samozrejme platí to aj opačne).


vrba napísal(a) dňa 10.09.2004 o 14:13:48:
Presne tak, s tym nasim papierom z matriky si mozem tak akurat piskat. Dokonca nepomohlo ani ked som ho dala prelozit sudnym prekladatelom - belgickym. Proste chcu apostil. Nechapem preco sa to automaticky nedava na druhu stranu sobasneho listu. Trebars i za priplatok, ale hned. Fakt som nehnevana, lebo je to vrchol, zbytocna strata casu.


Reklama